Nikotín ako látka zlepšujúca kognitívne schopnosti: prevencia proti Alzheimerovi?

Nikotín je známa, prirodzene sa vyskytujúca látka, ktorú vo forme alkaloidu nájdete najmä v častiach tabakových rastlín (Nicotiana tabacum) a ako stimulanta nootropickú látku ju naši predkovia využívali už pred vyše 2 000 rokmi. Samozrejme, nikotín je možné vyrábať aj synteticky. Je to návyková látka, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje centrálny nervový systém. Pôsobí stimulačne, vplyv nikotínu sa však líši, napríklad v závislosti od jeho dávkovania či formy.

Nikotín a jeho vplyv na neurotransmitery

Užívanie nikotínu zapríčiňuje, že sa do tela vyplavuje množstvo neurotransmiterov, napríklad serotonín (ovplyvňuje kardiovaskulárnu sústavu, vplýva však aj na množstvo neuropsychologických procesov), norepinefrín (zohráva dôležitú úlohu pri liečbe depresívnych stavov), dopamín (ovplyvňuje motorické funkcie človeka, vplýva však aj na motiváciu, je súčasťou systému odmien v mozgu), beta- endorfín(pôsobí ako endogénny opioid, ovplyvňuje pocit hladu, vplýva však aj na pocit vzrušenia či pociťovanie bolesti- niektoré štúdie naznačujú, že pri podaní priamo do mozgu má antinocicepčné účinky) či acetylcholín (podieľa sa na regulácii spánku, ovplyvňuje schopnosť ukladať do pamäti nové informácie a neskôr si ich opäť vybaviť).

Využitie nikotínu

Je známe, že nikotín je hlavnou zložkou cigariet, práve tento alkaloid sa však používa aj v prípade, ak sa chce jedinec tohto návyku bezpečne zbaviť. Jednoducho, aj keď o tom mnohí nevedia, nikotín má mimoriadne pestré využitie a širokú škálu účinkov, pozitívnych, ale aj negatívnych. Keďže nikotín podnecuje vyplavovanie spomínaných neurotransmiterov do tela, využíva sa aj v liečbe niektorých ochorení a na podporu rôznych kognitívnych funkcií. Napríklad, ako uvádza portál Pubmed, vďaka tomu, že po jeho užití sa do tela vyplavuje beta- endorfín, nikotín je neraz súčasťou tzv. anxiolitík, teda liekov, ktorých cieľom je potlačenie príznakov úzkosti a vyvolanie svalovej relaxácie. Okrem toho, nikotín pôsobí aj ako imunomodulátor, čo znamená, že mení rozsah imunitnej reakcie ľudského tela. Aj keď najčastejšie poznáme nikotín vo forme cigariet, dostupný je v rôznych formách. Nájdete ho nielen vo forme cigariet, ale aj v podobe priehľadnej, žltkastej alebo hnedej tekutiny. Bežne je súčasťou nikotínových žuvačiek, pastiliek, nosových roztokov, inhalátorov alebo transdermálnych náplastí, ktoré sa využívajú pri liečbe závislosti od cigariet.

Nikotín ako stimulant a sedatívum

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich odsekoch, nikotín je známy najmä ako stimulant, pôsobiť však môže aj ako sedatívum. Užitie

Užitie nikotínu zapríčiňuje, že sa do tela vyplaví dávka adrenalínu, následkom čoho sa mení dychová frekvencia, zvyšuje sa srdcový tep, srdcový sval spotrebúva viac kyslíka a mení sa aj krvný tlak. Okrem toho, nikotín inhibuje vyplavovanie inzulínu do tela, následkom čoho sa mení hladina glukózy v krvi. Významne vplýva nikotín aj na mozog, vyvoláva reakciu v centre odmien, čo zapríčiní vyplavenie dopamínu do tela. Podobnú reakciu vyvolá u človeka napríklad aj užitie kokaínu či heroínu. (Samozrejme, reakcia je omnoho slabšia.) Dopamín vyvoláva pocit spokojnosti a šťastia a ovplyvňuje aj spôsob, akým vnímame potešenie, ako pociťujeme bolesť a ako na ňu reagujeme. Na druhej strane, vzhľadom na to, že nikotín vyvoláva u jedinca závislosť, ak ho človek náhle prestane užívať, môžu sa dostaviť nepríjemné abstinenčné príznaky, podobne ako pri iných návykových látkach. Ich súčasťou je zhoršená nálada, pocit úzkosti a depresie, podráždenosť, nevoľnosť a neschopnosť sústrediť sa na vykonávané úlohy.

Nesmieme zabúdať na negatívne účinky nikotínu.

Aj keď správne podaná forma nikotínu a vo vhodnom množstve môže byť pre človeka prospešná, nesmieme opomenúť negatívne účinky, ktoré môže užívanie tabaku vyvolať. Nadmerné užívanie tabakových výrobkov ovplyvňuje krvný obeh a zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín a usadenín v krvnom riečisku. Negatívne je ovplyvnená aj kvalita spánku, a to najmä REM fázy ( v priebehu noci sa niekoľkokrát opakuje a tvorí 20 až 25% celkového času, ktorý spánkom strávime) a fajčiarov častejšie trápia zlé sny a nočné mory. Môže za to fakt, že na kontrole spánku sa podieľa neurotransmiter acetylcholín a nikotín ovplyvňuje jeho vyplavovanie do tela. Nadmerné užívanie tabakových výrobkov negatívne vplýva aj na trávenie, môže vyvolať hnačky, spôsobiť vredy či vyvolať nevoľnosť a zvracanie. Následkom fajčenia neraz dochádza aj ku vzniku rakovinových ochorení. Mimoriadne opatrné by mali byť aj ženy plánujúce tehotenstvo a tehotné ženy, fajčenie totiž môže ovplyvniť vývin dieťaťa. Dieťa sa môže narodiť predčasne a následne môže v neskoršom veku trpieť obezitou, cukrovkou a narušené môžu byť aj jeho kognitívne funkcie. Fajčiť by nemali ani dojčiace ženy, zdravie dieťaťa môže zlozvyk ohroziť, aj keď je už mimo maternice.

Pozor si treba dávať aj na tzv. pasívne fajčenie, výskumy dokázali, že u detí môže byť príčinou desiatok ochorení, vrátane aterosklerózy.

Nikotín ako látka podporujúca kognitívne funkcie – nootropikum

Ako sme už spomenuli vyššie, nikotín vplýva aj na kognitívne funkcie človeka. Čoraz viac štúdií sa venuje napríklad tomu, akým spôsobom nikotín ovplyvňuje naše pamäťové schopnosti. Niektoré napríklad tvrdia, že nikotín pamäť zlepšuje a po jeho užití sa jedinec dokáže viac sústrediť a má pocit zvýšenej miery bdelosti. Nikotín pôsobí podľa odborníkov povzbudivo, za čo sú zodpovedné neurotransmitery norepinefrín a acetylcholín. Klinické štúdie dokázali, že nikotín pomáha zlepšiť pamäť krátkodobú, ale aj dlhodobú a schopnosť sústrediť sa nielen u zdravých jedincov. Nikotínové náplaste pozitívne pôsobia aj u ľudí, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou či poruchou aktivity a pozornosti (ADHD). Ľuďom s ADHD pomáha nikotín udržať pozornosť a regulovať sebakontrolu s čím majú zvyčajne problém a okrem toho, upravuje náladu.

Nikotínové receptory v mozgu

Pri podpore kognitívnych funkcií zohrávajú kľúčovú úlohu tzv. neurálne nikotínové acetylcholínové receptory (nAChRs) najviac sa vyskytujúce v hipokampe a v amygdale, iónové kanáliky sú však v rôznom množstve roztrúsené po celom mozgu. Existuje niekoľko rôznych typov nikotínových kanálikov, pričom každý z nich má iný farmakologický profil a plní odlišné funkcie. Každý z nich však určuje, akým spôsobom bude prijatý nikotín účinkovať na telo a myseľ jedinca. Riadia rôzne behaviorálne a fyziologické procesy a majú zásadný vplyv na mnoho ochorení, vrátane Parkinsonovej choroby a schizofrénie. Vďaka poznatkom, ktoré sa vedcom o nikotíne a jeho účinkoch podarilo zhromaždiť za niekoľko desiatok rokov, je v súčasnosti možné podporiť kognitívne funkcie, zmierniť úzkosť či redukovať príznaky rôznych ochorení za pomoci nikotínu tak, aby boli vedľajšie účinky citeľné v minimálnej možnej miere. Len v posledných desaťročiach sa totiž podarilo odhaliť mechanizmy, ktoré v mozgu pri užití rôznych foriem nikotínu prebiehajú. Stále je však čo skúmať a vedci výskum nikotínu a možnosti jeho využitia v medicínskej sfére neustále posúvajú vpred.

 

VAROVANIE: Informácie uverejnené v článku sú iba názorom autora a slúžia na zabavenie a informovanie. Tieto informácie nie sú mienené ani predpokladané ako náhrada odbornej lekárskej pomoci. Predtým, ako niečo kúpite, skontrolujte, či je to v súlade s našou súčasnou legislatívou.